Martin Basila
Snívajte. Spolu.
Prešiel som kus sveta. Od Afriky po Sever Európy, od Ázie po Ameriku. Všade som stretol ľudí, ktorí sa pretĺkajú životom tak, ako im to ich plat, zdravie a krajina dovoľujú. V obci na okraji Mníchova som našiel športoviská, na ktorých by sa mohla kedykoľvek zorganizovať malá letná olympiáda, miesta, kde môžu obyvatelia tráviť čas v rozsiahlych knižniciach, divadelných kluboch a z lavičiek v upravenom parku pozorovať, ako sa im deti vzdelávajú v dobre vybavených školách. Toho času tam prebiehala diskusia na tému výstavby obecného wellness. V centre afrického Khartoumu som našiel hlinené steny okolo malého kostola, ktoré boli po desiatich metroch rozdelené rohožami. Rohože oddeľovali triedy žiakov, sediacich na prašnej zemi a hltajúcich slová písané kúskami kriedy na vyblednuté tabule. Za kostolom bola udupaná plocha hliny v tvare futbalového ihriska, na ktoré jeden z chlapcov pozváral z odhodených rúr bránky a stal sa tak hrdinom mesiaca. Teraz snívali o ďalších vylepšeniach a momentálne sa snažili presvedčiť miestneho pástora, že basketbalový kôš vyslovene patrí na stenu každého pokrokového kostola.