Prešiel som kus sveta. Od Afriky po Sever Európy, od Ázie po Ameriku. Všade som stretol ľudí, ktorí sa pretĺkajú životom tak, ako im to ich plat, zdravie a krajina dovoľujú. V obci na okraji Mníchova som našiel športoviská, na ktorých by sa mohla kedykoľvek zorganizovať malá letná olympiáda, miesta, kde môžu obyvatelia tráviť čas v rozsiahlych knižniciach, divadelných kluboch a z lavičiek v upravenom parku pozorovať, ako sa im deti vzdelávajú v dobre vybavených školách. Toho času tam prebiehala diskusia na tému výstavby obecného wellness.
V centre afrického Khartoumu som našiel hlinené steny okolo malého kostola, ktoré boli po desiatich metroch rozdelené rohožami. Rohože oddeľovali triedy žiakov, sediacich na prašnej zemi a hltajúcich slová písané kúskami kriedy na vyblednuté tabule. Za kostolom bola udupaná plocha hliny v tvare futbalového ihriska, na ktoré jeden z chlapcov pozváral z odhodených rúr bránky a stal sa tak hrdinom mesiaca. Teraz snívali o ďalších vylepšeniach a momentálne sa snažili presvedčiť miestneho pástora, že basketbalový kôš vyslovene patrí na stenu každého pokrokového kostola. pokračovanie článku
Chodec, štyridsiatnik, oblečený do ošumelej zimnej bundy a šuštiakov, kráča zimnou asfaltkou po krajnici plnej soli a štrku. V tejto chvíli sa nachádza pár kilometrov za Sencom. V premrznutej ruke zviera odretú tašku a druhou rukou nemotorne máva na okoloidúce autá. Aby som nezabudol, Chodec už kráča siedmu hodinu. Vyrazil skoro ráno z Bratislavskej hlavnej stanice, kde týždeň čakal na prácu od známeho. pokračovanie článku
Ťažko povedať či už nastal čas. Sľúbil som si minútu ticha, ktorá sa pretavila do mesiacov. Čakám kedy to prejde. Kedy mi nepríde aspoň jeden deň na myseľ v spomienkach, ktorými sme navzájom napáchli. Pri pohľade na fotky Maťkovho brata s deťmi na facebooku, a hlavne pri Peťke, keď si dávame cez telefón hlásenia o živote.
Už sa nám treba vrátiť z Londýna a zapáliť v ich prastarom jednoizbáku večný plamienok na hnedých plynových kachliach. Jesenný rituál, v ktorom je po rokoch potrebný záskok. pokračovanie článku
V Malej Fatre je ešte stále veľa hlbokých dolín a žľabov, ktoré veky trpezlivo čakajú, kým im ľudia dajú meno. Aby sa záchranárom a lesníkom lepšie orientovalo v ťažkom a členitom teréne drsnej prírody, označujú si ich číslami. Jednou z nich bola donedávna i dolina číslo 36. Dolina začína vysoko pod severným vrcholom Stien a po dvoch kilometroch strmých roklín končí neďaleko pamätníka Horskej služby a spomiekových tabulí obetí, ktoré si okolité hory vzali. V jej polovici, tam, kde sa spája s dolinou 38, je na silnom buku čerstvo vyrezaný krížik a na vetve hneď povedľa visí zlomená skialpinistická palička. Kahance vyhorených sviečok tam už čoskoro nenájdete. O pár mesiacov ich odplaví jarná voda stopená z obrovských nánosov lavíny. Lavíny, ktorá svojou ohromnou silou prinútila Maťka Kopála, aby doline prepustil svoje meno. Odpočívaj v pokoji Maťko.
Rozlúčka s Maťkom bude v pondelok 5. Januára o 15:00 v Prievidzkom dome smútku.
Vždy som mal podozrenie, že niektorý z otcových prarodičov bol Cigáň čierny ako uhoľ. Bolo to veľmi ukľudňujúce. Cítil som, že moja večná chuť utekať z domu a spoznávať nové kraje je geneticky podložená a tým pádom je všetko OK. Na druhej strane ma škrelo, že som nedokázal zdediť otcovu opálenú pleť, čierne vlasy a vyškerené biele zuby. Byť modrooký, blonďavý cigáň mi už v tomto útlom veku prišlo pomerne netradičné. Jedného zimného večera ma však stará mama previedla rodovou históriou a moje vnútorné presvedčenie o tom, že som modrooký Cigáň, pozmenila na modrookého Taliana. Neva. Aj to sa dá. pokračovanie článku
Londýn je City. A tak je v ňom, ako v každom poriadnom City,
ruch, vrava a pípanie. Ruch a vravu nemáte šancu umlčať, avšak
s pípaním sa dá spraviť veľa. Napríklad si stačí všimnúť šoféra
v reflexnej veste, ktorý vás s červenou v tvári už nejakú tú
minútu dôrazne žiada aby ste sa prestali opierať o veľké červené tlačítko.
"Ale samozrejme pán vodič, však aj tak ma len nepríjemne omínalo pod rebrami.
Viete, som tu v City po prvý krát a tak ešte nepoznám správne móresy.
Mám však pred sebou rok vo vašom veľkom City a tak slubujem, že budem
pozorným žiakom."
Lekcia prvá „Ak vás tlačí pod rebrom a niečo nepríjemne
pípa, ste buď v Londýne, alebo ste po ťažkej práci na poli priľahol
malého bažanta“. pokračovanie článku
Zajtra 3:55 skoro ráno vstávate
(z pondelka na utorok).
Ideme celonárodne zasielať pozitívnu energiu
nášmu slovenskému triatlonistovi Paľovi Šimkovi! pokračovanie článku
Včera som drel som ako kôň. Manuálnou prácou som sa zavďačoval rodičom za dni plné lásky a opatery. K večeru čerstvo osprchovaný sadám do auta a opúšťam rodnú viesku. Po ceste sa zastavujem na nákup. Cola light a treska musia byť. pokračovanie článku
Koncom mesiaca som buchol na stôl výpoveď.
Kolegovia, teplá kancelária a ešte vyhriatejšia terénna audinka miznú
v diaľke.
Nastal čas obrátiť list, nechať padnúť oponu, zhasnúť svetlá, utrieť slzu,
vzhliadnuť do diaľav.
Nerumádzgam, netrúchlim. Kolegialita, ba priam nebojím sa povedať
kamarátstvo, prekonajú i tie najťažšie chvíle odlúčenia a vždy sa
vrátia vo forme štrngajúcich krígľov plných oroseného zlata.
Mám však závažné
podozrenie, že audinka, hneď ako zacíti na svojich krásnych oblinách ruku
nového majiteľa, zabudne na naše spoločné chvíle a nebude viac na
mňa z rána potmehúdsky blikať smerovkami.
Nevadí. Nie je to po prvý krát, čo som sa sklamal. Som zocelený. Viem, že
nie je jediná a preto sa vydávam hľadať novú a možno i nového.
Život je plný zmien a nečakaných prekvapení. pokračovanie článku
Kvapka koňaku steká po
skle pohára, ktorý matne pripomína kypré krivky ženy. Prsia, pás a krásne
krojený zadok plný zlatistého moku. Jemné prítmie krojené tlmenými svetlami
dáva pocit falošného súkromia v presklenom hotelovom bare.
Dnes tu nie je
priestor na vodku, ani na diskusie. Žiadne pohľady nepatria cudzincom pri
vedľajších stoloch. Jedná sa o silne sentimentálny večer, ktorého hĺbku môže
podtrhnúť iba ťaživý smrad kubánskej cigary. Rauchen verboten. pokračovanie článku
Vzhľadom na skutočnosť,
že som sa zo dňa na deň stal samozvaným a somouznávaným odborníkom na triatlon,
nedá mi nepozvať vás drahí športoví priatelia na dva skvelé závody, ktoré sa
udejú v najbližších dňoch na našom slnkom zaliatom Slovensku.
Už o päť dní (26.7)
máte šancu vrhnúť sa do (napusteného) bazéna v Martine (1000 m),
pobicyklovať po malebných podhorských dedinkách (40km), prezuť tenisky
v Blatnici a s úsmevom na tvári pobehovať po Gaderskej doline
ako zmyslovzbavení (10km). Kto nie je sebec, zavolá si na každú disciplínu
kámošov a spraví štafetu. Prihlášky tu .
Kto si chce závod
vychutnať v polovičnej vzdialenosti (750m - 20km - 5km) a chce ešte
čo to potrénovať, nech nastúpi na štart v Žiline 17.8. Prihlášky zatiaľ
netuším kde. Sledujme teda spoločne www.triathlon.sk a čoskoro
sa dozvieme viac.
Jedinec, ktorý nemá klub
(btw. nie je potrebný), ale velice by chcel po rokoch spoločenskej ignorácie
niekam patriť, môže sa tváriť, že je z našeho virtuálneho viacúčelového klubu
„Hrom do piecky!“. Registrácia prebieha formou vychladeného piva. Najlepšie
Kozla.
V druhej triede na základnej škole som ukončil plavecký kurz prevzatím korytnačky. Slabšie hodnotenie už bohužiaľ neexistovalo, čo veľmi škrelo našu pani učiteľku. Za moje strnulé prerúčkovanie predpísanej polovičky bazénu s výrazom čerstvo vyliahnutého mamuta by mi pani učiteľka najradšej udelila diplom v tvare nákovy. pokračovanie článku
V Japonsku frčí rozbíjanie bytov. Špecializovaná
firma vám vo svojich priestoroch zariadi byt podľa vašej chute
a peňaženky, dá vám do ruky pekne veľkú a hlavne nabrúsenú sekeru,
ktorou ho môžete v nasledujúcich minútach rozsekať na márne kúsky.
Po dobre vykonanej práci vám prinesú chladivú
minerálku, chutný toast a DVD so záznamom z vášho besnenia. Vedzte, že len
ozajstnému majstrovi sa podarí preťať sekretár jednou ranou a preto je
vhodné svoj výkon po zhliadnutí záznamu prehodnotiť a v budúcnosti
svoj štýl hit-the-secretar-and-go vyladiť.
Ak ste si v sprche predvídavo neodťali hadicu
môžte sa dosýta osprchovať a spokojne odísť ako jeden vyrovnaný jedinec za
nezvládnuteľným projektovým tímom, desiaty krát pripáleným sushi, či za dva
roky rozrobenou plachetničkou v dva dni rozbitej fľaši. pokračovanie článku
Dôkladným premeraním som
zisti, že vlastním šesť metrov štvorcových pôdy, ktorá je trošku neprakticky
roztiahnutá do dvoch tridsať centimetrov širokých pásov.
Stojím teda preto pred
neľahkou úlohou nájsť vrtnú súpravu rodinného typu, pomocou ktorej sa dostanem
k bohatým ložiskám čierneho zlata, voľkajúceho si pár metrov pod mojou
obývačkou.
Informácia
o existencii ropného bohatstva sa ku mne dostala formou znamenia, ktoré
mi včera zoslal všemohúci vo forme koncertu Lennyho Kravitza. pokračovanie článku
Sú ľudia, ktorí sa
jedného krásneho dňa proste narodia a všetko im ide od ruky.
Maľovanie, hudba, spev,
tanec, varenie, pletenie, dojenie... jednoducho každá vec, na ktorú
si len zmyslia.
Jediné, na čo si tieto talenty chvalabohu až tak často nezmyslia, je matematika a fyzika. Je to jediná
šanca nás, talentových zakrpatencov, ako si môžme zvýšiť naše vetché
sebavedomie pošliapané trojkami z výtvarnej, vylúčením z hudobky a vypichnutým
okom počas pracovnej výchovy - podskupina háčkovanie.
Jeden z takýchto
talentov sa veľmi dávno nedokázal vyhnúť mojej životnej ceste a tak sa nám
tie cesty dajako spojili do dvojprúdovky, z ktorej je toho času najmenej
šestnásťprúdovka, na ktorej sa preháňajú naši spoločný kámoši. Volá sa Ducho
a je talent. A rozhodol sa, že ma obdaruje darom. pokračovanie článku
Karol sedí ponorený
v sedadle priestranného auta a s chuťou ujedá z darovaného
jablka.
V prestávkach si
usŕka z chladnej minerálky, ktorá mu hasí šesťhodinový smäd.
Karol sa postavil
na cestu za Nitrou v obedňajších hodinách aby stopom do Bratislavy
vyriešil problém posledných päťdesiatich korún v prázdnej peňaženke. Po
štyroch hodinách si čmára na kus kartónu veľké BA, ktoré mu o ďalšie dve
hodiny zastaví naše auto. pokračovanie článku
Vždy keď vidím policajta
chytám bobky, že ma zaiste skasíruje, zbuzeruje, zatkne, poprípade bez
súdu popraví.
Chcel by som mať
policajtov rád a chcel by som sa na nich vyslovene tešiť, keď ma zastavia
v nažhavenom aute, či o pol druhej ráno neisto opretého
o pouličnú lampu. pokračovanie článku
V posledných rokoch
závidím Čechom ich kinematografiu. Každý rok si vychutnávam nové filmy
s príznačným českým humorom, z ktorých sa vo väčšine prípadov stane
kultovka.
Kultovky slovenské
spočítam pravdepodobne na prstoch jednej ruky (Pacho hybský zbojník RULEZ)
a aj to sú všetko pomerne staré veci.
Našťastie tu máme
slovenskú divadelnú scénu, ktorá ma vždy príjemne ukojí a tak neprepadám
ťaživému pocitu, že sme ako národ kultúrni niktoši. pokračovanie článku
Je mi jasné, že sa
jedného krásneho dňa pominiem. Mám však silný dojem, že pár mesiacov na to sa
opäť niekde vyskytnem, a to v podobe akú si vzhľadom na moje aktuálne činy
zaslúžim.
Silne cítim, že aj tento kolotoč výskytov raz ustane a moja posledná reinkarnácia skončí v rade
pred dverami svätého Peťa. On si ma poprezerá, prekontroluje moju zložku
a nakoniec si zapíše moje nebeské meno do klubovej kroniky. Priateľsky ma potľapká
po pleciach, dá mi stravenky na najbližší týždeň a ja si to odpochodujem
do pobočky Wings&Halo, kde mi majstri zoberú miery na slušivé krídla
a vhodnú svätožiaru. pokračovanie článku
Som dobrosrdečný občan a naozaj
len ťažko uverím, že si z nášho spoločného fondu rodnej zeme občas niekto
uleje pár tisícov árov len kvôli tomu, že sa pozná s vedúcim. Ja tomu
jednoducho neverím! Predpisy a morálka predsa nepustia.
Taktiež neverím hanlivým
rečiam na adresu našeho súdnictva, že je korumpovateľné a že niekedy
úsmevné rozsudky a nestíhanie termínov sú dôsledkom zlaťákov
v sudcovej kešeni. Snáď by sme neboli takí nasprostastí, žeby sme si
vybrali na súdne stoličky nemorálnych sviniarov. pokračovanie článku
Do Bratislavy dorazili chlapíci z Londýnskeho klubu žurnalistov Frontline . Bloger a žurnalista Graham Holliday, šéf Frontline Vaughan Smith a Ben Hammersley, ktorý sa pripojil z Londýna cez telemost. Graham prišiel stretnúť ľudí z prostredia blogu a porozprávať im o najnovších vychytávkach z oblasti blogovania. Vaughan a Ben sa následne stretli so slovenskými žurnalistami, aby spolu podebatili o vplyve technológií na vývoj žurnalistiky a médií. pokračovanie článku
Do vody preľudneného bazéna som skákal v pomerne kvalitnom nasrdení. Deň plný magorov, chladný dážď, parkovacie miesto vzdialené tri dni rýchlej chôdze a teplota vody vhodná akurát tak pre fínsky klub asketických otužilcov. pokračovanie článku
Bol by som rád keby to šlo
všetko hladko.
Zobudím sa tesne pred
vybitím baterky, hodím do seba čerstvo pomleté kafe, chutné raňajky, bozk na
čelo, sadnem do fára, nahodím na Fanku „Rannú šou“ a po polhodine poskakovania
v zápchach dorazím s nasprostastým úsmevom medzi svojich
vystresovaných kolegov.
Pekný deň môže začať. pokračovanie článku
Na nemenovanom portáli som nedávno zakopol o článok opisujúci rodinu s malým
chlapcom, ktorá z núdze prespáva v podchode na Bratislavskej
Patrónke. Času
bolo dosť a tak som klikol na súvisiacu diskusiu, že pozriem, ako sa citlivý čitatelia
stavajú k tomuto smutnému príbehu.
V diskusií vládla prekvapujúco
ostrá nálada a väčšina príspevkov bola kvôli nevhodnému obsahu
zablokovaná.
Svojím briskným argumentačným výkonom ma ihneď zaujal diskutér Jano
Marhuľa, ktorého príspevky doslova brali oponentom vietor z plachát. Ako dôkaz prikladám krátky dialóg medzi domácim
Janom a pravdepodobne vidiečanom Ychtylom, ktorý zapochyboval o existencii
podchodu na spomínanej Patrónke.
(Upozornenie: článok obsahuje
pejoratívne výrazy). pokračovanie článku
Hneď po návrate z Aténskych hier som cítil, že sa so mnou deje niečo vážne. Bol to ten klasický moment, keď sa láme chleba, keď sa rozhoduje či ísť vľavo, či vpravo, proste keď je nevyhnutné, aby boli kocky plnou silou vrhnuté. Po dôkladne analýze svojho duševna som dospel k dramatickému záveru. Akútne potrebujem vlastnú olympijskú medailu. pokračovanie článku
Ak vlastníte Apple, ropné polia, mexické telekomunikácie, poprípade aspoň Chelsea London, máte veľkú šancu, že nestrávite vašu luxusnú jachtovačku prevesení cez zábradlie v grcajúcej agónii. Vaša jachta rozmerovo a luxusom podobná Bojnickému zámku je doslova frustráciou pre vlny, ktoré si rad za radom rozbíjajú napenené držky o jej snehobiele boky. Všadeprítomné plazmatické obrazovky vás neprestajne informujú o práve skončenom hurikáne, ktorý ste si vo svojom wellnes na treťom poschodí vôbec nevšimol. Popod fúz sa tomu pousmejete a odoberiete sa do kina o poschodie nižšie. Spoločnosť vám robia čokoládovo opálené finalistky miss universe a jeden uslintaný prezident banánovej republiky, ktorá vám práve odpustila dane na ďalších sto rokov. Keď tak nad tým v kožom potiahnutom výťahu rozmýšľate, už ste dosť dlho nevideli more. Zajtra, keď sa budete kúpať vo vyhriatom bazéne na streche vašej plávajúcej rezidencie, sa určite na chvíľku vyklonite a hodíte žralokom niečo malé. Napríklad toho prezidenta. pokračovanie článku
Rýchle prsty a vycibrené oči sú základ. Palec kombinovaný s pohľadom zrazeného jazvečíka vám pomože zastaviť charitatívneho dobráka, ktorý vás v najbližších hodinách nakŕmi, ošatí a ponúkne vám svoju posteľ. Zato vztýčený prostredník spolu s blčiacim pohľadom dokáže odoslať jasne čitateľnú správu tomu namyslenému čurákovi, ktorý vám práve prešiel batoh, nohy, partnerku. pokračovanie článku
Čiernobiele fotografie putujú z ruky do ruky.
Jemnú líniu spojitosti im dodáva obraz mladého, asi osemnásťročného chalana obklopeného kamarátmi. Oblečený v maskáčoch sedí pri ohni, sŕka čerstvo uvarený čaj, alebo len s jemným
úsmevom hladí nemeckému ovčiakovi jeho lesklú srsť. Načúva príbehom, ktoré po
strunách rozpráva gitara a pri cigarete preberá s ostatnými život. Fotka strieda fotku.
...
Farebných fotografií niet.
Zo dňa na deň odfrčal nadupaným autom užívať si zvláštne peniaze.
...
Z televízie na nás hladí z čiernobielej fotografie.
Sedem rokov ležal v zemi s prestrelenou hlavou.
Zvláštny pocit, vidieť bieleho koňa.
To je fakt sila, aké sa
dnes vyrábajú nadupané materiály. Napríklad látka, z ktorej je vyrobené moje
krásne čierne tričko, je doslova perlou textilného priemyslu. Tá pružnosť
a flexibilita, ktorou oplýva v oblasti pásu a brucha je fantastická.
Celé hodiny dokážem poskakovať pred zrkadlom a tešiť sa ako sa to celé
trasie a pruží.
Minule som si dokonca všimol,
že tento nadčasový materiál prenáša, zrejme počas prania, svoje špeciálne vlastnosti
aj na ostatné prádlo. Už mi pruží takmer všetko a tak môžem roztopašne poskakovať
v čom len chcem.
Dnešná veda je naozaj mocná. pokračovanie článku
Vedeli by ste mi len tak z rukáva vysypať, koľko placatých psíkov a mačičiek vylihuje popri asfaltke, po ktorej sa víkend
čo víkend rútite na vašej mašine?
Tušíte vy vlastne, ako dobre si vie človek porevať, keď
mu permanentne vyblikujete diaľkačmi do spätných zrkadiel?
A videli ste už niekedy tristo vztýčených
prostredníkov v priebehu dvoch hodín?
Toto všetko si môžete dosýta užiť, ak sa pustíte do
veselej hry zvanej „Cestná lemra“. pokračovanie článku
Bohovsky sa mi nič nechce. Hlavne práca mi
dnes extrémne smrdí.
Od rána (of course nie skorého) hráme so
sedačkou psychologickú hru na “Lenivú sviňu”.
Vždy keď na ňu kuknem, zvolá na mňa svojim
jemným, koženým hláskom, doširoka rozťahuje
svoje operadlá a láka ma do svojho mäkučkého lona. pokračovanie článku
Mal som ja veru v mladosti študovať niečo
normálnejšie ako TABU a PLAYBOY.
Povedzme Kultúrnu Revue, alebo aspoň
Slovenku. Všetko mohlo byť inak a nemusel som dnes ťažko platiť za svoju
kultúrnu negramotnosť.
So slzami v očiach, duševne zlomený, tu
teraz čumím na repráky, od ktorých som naivne očakával ľúbivé tóny slovenskej
pecky NA SKLE MAĽOVANÉ.
Namiesto Dočkovej
Lipovej Lyžky, sa z úst neznámeho poľského drsňáka derie jedna nadupaná,
bigbítová a hlavne ORIGINÁLNA verzia.
Som v šoku. Nechce sa mi žiť. Najsilnejší pilier môjho národného cítenia,
je rozsekaný na cucky. pokračovanie článku
..kronikár vedeckej nadácie Za Šťastné Tváre Našich Žien - ZŠTNŽ...keby neovplýval citom pre ďaľeký hod granátom a prekvapivo rýchlym šplhom na tyči, nikdy by si v triede nenašiel kamarátov...[gramatický analfabet]..
martin.basilagmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
