Prešiel som kus sveta. Od Afriky po Sever Európy, od Ázie po Ameriku. Všade som stretol ľudí, ktorí sa pretĺkajú životom tak, ako im to ich plat, zdravie a krajina dovoľujú. V obci na okraji Mníchova som našiel športoviská, na ktorých by sa mohla kedykoľvek zorganizovať malá letná olympiáda, miesta, kde môžu obyvatelia tráviť čas v rozsiahlych knižniciach, divadelných kluboch a z lavičiek v upravenom parku pozorovať, ako sa im deti vzdelávajú v dobre vybavených školách. Toho času tam prebiehala diskusia na tému výstavby obecného wellness.
V centre afrického Khartoumu som našiel hlinené steny okolo malého kostola, ktoré boli po desiatich metroch rozdelené rohožami. Rohože oddeľovali triedy žiakov, sediacich na prašnej zemi a hltajúcich slová písané kúskami kriedy na vyblednuté tabule. Za kostolom bola udupaná plocha hliny v tvare futbalového ihriska, na ktoré jeden z chlapcov pozváral z odhodených rúr bránky a stal sa tak hrdinom mesiaca. Teraz snívali o ďalších vylepšeniach a momentálne sa snažili presvedčiť miestneho pástora, že basketbalový kôš vyslovene patrí na stenu každého pokrokového kostola. pokračovanie článku
Chodec, štyridsiatnik, oblečený do ošumelej zimnej bundy a šuštiakov, kráča zimnou asfaltkou po krajnici plnej soli a štrku. V tejto chvíli sa nachádza pár kilometrov za Sencom. V premrznutej ruke zviera odretú tašku a druhou rukou nemotorne máva na okoloidúce autá. Aby som nezabudol, Chodec už kráča siedmu hodinu. Vyrazil skoro ráno z Bratislavskej hlavnej stanice, kde týždeň čakal na prácu od známeho. pokračovanie článku
V Malej Fatre je ešte stále veľa hlbokých dolín a žľabov, ktoré veky trpezlivo čakajú, kým im ľudia dajú meno. Aby sa záchranárom a lesníkom lepšie orientovalo v ťažkom a členitom teréne drsnej prírody, označujú si ich číslami. Jednou z nich bola donedávna i dolina číslo 36. Dolina začína vysoko pod severným vrcholom Stien a po dvoch kilometroch strmých roklín končí neďaleko pamätníka Horskej služby a spomiekových tabulí obetí, ktoré si okolité hory vzali. V jej polovici, tam, kde sa spája s dolinou 38, je na silnom buku čerstvo vyrezaný krížik a na vetve hneď povedľa visí zlomená skialpinistická palička. Kahance vyhorených sviečok tam už čoskoro nenájdete. O pár mesiacov ich odplaví jarná voda stopená z obrovských nánosov lavíny. Lavíny, ktorá svojou ohromnou silou prinútila Maťka Kopála, aby doline prepustil svoje meno. Odpočívaj v pokoji Maťko.
Rozlúčka s Maťkom bude v pondelok 5. Januára o 15:00 v Prievidzkom dome smútku.
Koncom mesiaca som buchol na stôl výpoveď.
Kolegovia, teplá kancelária a ešte vyhriatejšia terénna audinka miznú
v diaľke.
Nastal čas obrátiť list, nechať padnúť oponu, zhasnúť svetlá, utrieť slzu,
vzhliadnuť do diaľav.
Nerumádzgam, netrúchlim. Kolegialita, ba priam nebojím sa povedať
kamarátstvo, prekonajú i tie najťažšie chvíle odlúčenia a vždy sa
vrátia vo forme štrngajúcich krígľov plných oroseného zlata.
Mám však závažné
podozrenie, že audinka, hneď ako zacíti na svojich krásnych oblinách ruku
nového majiteľa, zabudne na naše spoločné chvíle a nebude viac na
mňa z rána potmehúdsky blikať smerovkami.
Nevadí. Nie je to po prvý krát, čo som sa sklamal. Som zocelený. Viem, že
nie je jediná a preto sa vydávam hľadať novú a možno i nového.
Život je plný zmien a nečakaných prekvapení. pokračovanie článku
V Japonsku frčí rozbíjanie bytov. Špecializovaná
firma vám vo svojich priestoroch zariadi byt podľa vašej chute
a peňaženky, dá vám do ruky pekne veľkú a hlavne nabrúsenú sekeru,
ktorou ho môžete v nasledujúcich minútach rozsekať na márne kúsky.
Po dobre vykonanej práci vám prinesú chladivú
minerálku, chutný toast a DVD so záznamom z vášho besnenia. Vedzte, že len
ozajstnému majstrovi sa podarí preťať sekretár jednou ranou a preto je
vhodné svoj výkon po zhliadnutí záznamu prehodnotiť a v budúcnosti
svoj štýl hit-the-secretar-and-go vyladiť.
Ak ste si v sprche predvídavo neodťali hadicu
môžte sa dosýta osprchovať a spokojne odísť ako jeden vyrovnaný jedinec za
nezvládnuteľným projektovým tímom, desiaty krát pripáleným sushi, či za dva
roky rozrobenou plachetničkou v dva dni rozbitej fľaši. pokračovanie článku
Sú ľudia, ktorí sa
jedného krásneho dňa proste narodia a všetko im ide od ruky.
Maľovanie, hudba, spev,
tanec, varenie, pletenie, dojenie... jednoducho každá vec, na ktorú
si len zmyslia.
Jediné, na čo si tieto talenty chvalabohu až tak často nezmyslia, je matematika a fyzika. Je to jediná
šanca nás, talentových zakrpatencov, ako si môžme zvýšiť naše vetché
sebavedomie pošliapané trojkami z výtvarnej, vylúčením z hudobky a vypichnutým
okom počas pracovnej výchovy - podskupina háčkovanie.
Jeden z takýchto
talentov sa veľmi dávno nedokázal vyhnúť mojej životnej ceste a tak sa nám
tie cesty dajako spojili do dvojprúdovky, z ktorej je toho času najmenej
šestnásťprúdovka, na ktorej sa preháňajú naši spoločný kámoši. Volá sa Ducho
a je talent. A rozhodol sa, že ma obdaruje darom. pokračovanie článku
Karol sedí ponorený
v sedadle priestranného auta a s chuťou ujedá z darovaného
jablka.
V prestávkach si
usŕka z chladnej minerálky, ktorá mu hasí šesťhodinový smäd.
Karol sa postavil
na cestu za Nitrou v obedňajších hodinách aby stopom do Bratislavy
vyriešil problém posledných päťdesiatich korún v prázdnej peňaženke. Po
štyroch hodinách si čmára na kus kartónu veľké BA, ktoré mu o ďalšie dve
hodiny zastaví naše auto. pokračovanie článku
Bol by som rád keby to šlo
všetko hladko.
Zobudím sa tesne pred
vybitím baterky, hodím do seba čerstvo pomleté kafe, chutné raňajky, bozk na
čelo, sadnem do fára, nahodím na Fanku „Rannú šou“ a po polhodine poskakovania
v zápchach dorazím s nasprostastým úsmevom medzi svojich
vystresovaných kolegov.
Pekný deň môže začať. pokračovanie článku
To je fakt sila, aké sa
dnes vyrábajú nadupané materiály. Napríklad látka, z ktorej je vyrobené moje
krásne čierne tričko, je doslova perlou textilného priemyslu. Tá pružnosť
a flexibilita, ktorou oplýva v oblasti pásu a brucha je fantastická.
Celé hodiny dokážem poskakovať pred zrkadlom a tešiť sa ako sa to celé
trasie a pruží.
Minule som si dokonca všimol,
že tento nadčasový materiál prenáša, zrejme počas prania, svoje špeciálne vlastnosti
aj na ostatné prádlo. Už mi pruží takmer všetko a tak môžem roztopašne poskakovať
v čom len chcem.
Dnešná veda je naozaj mocná. pokračovanie článku
Mal som ja veru v mladosti študovať niečo
normálnejšie ako TABU a PLAYBOY.
Povedzme Kultúrnu Revue, alebo aspoň
Slovenku. Všetko mohlo byť inak a nemusel som dnes ťažko platiť za svoju
kultúrnu negramotnosť.
So slzami v očiach, duševne zlomený, tu
teraz čumím na repráky, od ktorých som naivne očakával ľúbivé tóny slovenskej
pecky NA SKLE MAĽOVANÉ.
Namiesto Dočkovej
Lipovej Lyžky, sa z úst neznámeho poľského drsňáka derie jedna nadupaná,
bigbítová a hlavne ORIGINÁLNA verzia.
Som v šoku. Nechce sa mi žiť. Najsilnejší pilier môjho národného cítenia,
je rozsekaný na cucky. pokračovanie článku
Až do posledného momentu nikto z nás netušil, či sa ten chudák Nemo dostane k svojmu scestovanému ockovi, alebo ho zožerie tá malá beštia s rovnátkami na zuboch.
Nervák do poslednej minúty v nás spustil taký hlad, že sme takmer vyrazili dvere na kinosále a rútili sme sa ako zmyslov zbavený do žltočerveného neba plného slanučkých hranolčekov, šťavnatých pomletých kravičiek spinkajúcich medzi dvomi žemličkami a litrov chladivej, brutál kalorickej koly.
Červená hmla, ktorá nám zastierala zrak, sa s každým sústom pomaličky rozplývala.
K pokladni pristúpila ONA. Z červenej hmly sa razom stal ružový opar a nám rad za radom poklesli sánky. Z nemo otvorených úst nám začali pomedzi kvapky koly padať kusy šalátu a nepožutých hamburgerov. pokračovanie článku
Prudko brzdím.
Chalan, decko, beží k autu. Sťahujem okno.
„Dobrý večer“ pozdraví udýchane.
„Nazdar. Čo tu robíš takto v noci?“ tvárim sa čo najtvrdšie, v čom mi pomáha vyholená hlava, biceps a nadupaná kára.
„Chcem ísť domov. Zrušili mi vlak. Do Vlašiek.“ odpovedá mierne vystrašený.
„Rodičia o tom vedia, že tu takto neskoro stopuješ? Neušiel si náhodou z domu?“ pokračujem vo výsluchu a čakám, že sa chlapec o chvíľku začne vykrúcať a bude sa mi snažiť újsť (samozrejme bez šance, bo mám natrénované do Košíc;-)).
„Neušiel. Vlak mi zrušili. Ešte som domov nikdy nestopoval. Chcem ísť domov.“ pokorne opakuje cez stiahnuté okienko.
„Sadaj“ otváram mu dvere. pokračovanie článku
Hlavne, že vymysleli tie šieste zmysly! A že sa im už bubny točia tak rýchlo, že v nich môžem pomaly aj urán obohacovať!
A hlavne, že majú päťsto priehradok na všelijaké prášky, gély, lesné vône, lúčne vône, oceány a môžem tam aj prihodiť dačo čo zabije vodného kameňa!
Ale, žeby mi tá hyperrobotická práčka povedala, že som si zabudol v gaťách plný balík trojvrstvových vysokotrhavých papierových prekliatych VRECKOVIEK, to ju ani nenapadne!!! pokračovanie článku
Leto šlapalo na plné obrátky.
My sme šlapali na plné obrátky. Skaly, laná, mapy, nože, ohne, gitary, hviezdy, lásky. Všetci sme mali takmer osemnásť. Cecil bol prvý, kto si mohol bez problémov kúpiť cigy. Teda ak by fajčil.
Nehúlil, nechlastal, neurážal, nikoho nikdy nestĺkol. Na základke bol typická obeť. Poobedia trávil drtením na klavíri, alebo s nami vymýšľaním sprostostí v uliciach mesta. pokračovanie článku
Moja milovaná sestra sa stala inžinierkou. Áno, áno, všetci sme šťastní.
Nechýbalo však veľa a dostala by vytúžený titul in memoriam.
Pekne za našim kostolom, na našom malom cintoríne, pri ľúbivých tónoch Boba Marelyho v podaní obecnej dychovky, nalepili by jej diplom priamo na chladivý náhrobok v tvare fitlopty.
Nikdy nedopustím, aby ktokoľvek mojej sestre čo i len úsmev na tvári skrivil.
Avšak kde sa len pozriete, číhajú na ňu nebezpečenstvá, ktorým proste nemôžete len tak znenazdajky jednu úťať po papuli. Buď o nich neviete, alebo ak aj viete, tak zas neviete kde má to nebezpečenstvo papuľu.
Typickým príkladom je fitlopta. Nehovoríme tu o „NEJAKEJ“ fitlopte. My hovoríme o tom najagresívnejšom sedemdesiatpäť centimetrovom modeli striebornej farby! pokračovanie článku
Sú zdravotnícke služby poskytované bandou apatických ignorantov?
Je nemocničná strava totálna tyčka?
Spí pacient v izbe pri otvorenom ohni, do ktorého z času na čas prihodí svoju barlu alebo susedovu drevenú nohu?
Odpoveď na tieto pálčivé otázky nájdeme iba na mieste činu, a preto v mene spoločnosti pozbieram guráž a vrhnem sa na nebezpečný prieskum. Samozrejme v prestrojení za pacienta. pokračovanie článku
Bolo po polnoci a rýchlostná cesta S1 okolo Viedne zívala prázdnotou.
Len v pravom pruhu sa plazil starý méďak a za ním sa kryli poliši v dodávke. Z ľahkosťou vánku som ich lízol tesne pod hranicou limitu a keď som bol preč z pomysleného dosahu radaru trošíčku som na to dupol. O chvíľku som sa ocitol na diaľnici A4 smer Moja Posteľ - 63 km.
Fičím si to ďalej, kukám na tie lietadlá jak si pristávajú na tom Švechate a zrazu diskotéka nenormálna. Samé modré svetlo a do toho techno na gajdách. O pár sekúnd ma predbehla celá aparatúra aj s dizdžokejom a pomocníčkou v peknej uniforme. Máva na mňa, signály dáva, akože postoj chlapče, niečo pre teba máme. Tak som si to zabrzdil priamo na tom Švechate pred odletovým terminálom.
Z musicboxu vystúpili dve policajné osoby. V tvári im zračil nasrdený výraz rodáka Arnolda Terminátora Švarcenegra. Trošku mi zredlo. Od malička som mal pocit, že som predurčený na veliké veci typu „Záchrana zeme pred nadvládou ponorných mixérov“ a tušil som, že raz i po mne pôjdu strašné stroje z budúcnosti. pokračovanie článku
„A vy sa ako mate mamuša moja?“ spýtal som sa ku koncu telefonátu.„Ale dobre Maťko... v pohode…..“ s ťažkým povzdychom odvetila mama. A bolo mi hneď jasne, že sa u nás niečo navarilo.... pokračovanie článku
185 cm, 100KG, dobre stavaná postava, modré oči a pár dní vyholená hlava. pokračovanie článku
„Ťažký je ten život synak“ vraví deduško Čas „ale krásny“ pokračovanie článku
....„Cítim sa ako hajzlový zvon“....To je pocit, ktorý oprávňuje svojho nositeľa, požiadať o vstup do klubu hajzlových zvonov. pokračovanie článku
Do toho večera, v kupé vlaku do Bratislavy, som nestretol nikoho kto by spájal kamienky medeným drôtikom do takých krásnych náramkov a príveskov. A vlastne odkedy Kvetka spáchala samovraždu sa mi nikto s podobnou záľubou do cesty nepriplietol. Možno aj hej, len som si ho asi podvedome nechcel všimnúť. pokračovanie článku
Aká je smrť zarážajúco rýchla a nekompromisná.Ešte minulý týždeň bol Mário pozrieť v práci a dnes zarazený hľadím na email, ktorý mi s ľútosťou vraví, že náš kolega podľahol ťažkej chorobe. pokračovanie článku
Mám takú trojmesačnú periódu. Niežeby som bol taký nejaký obojaký, jedna sa iba o darovanie krvi. Každé tri mesiace mi sestričky cucnú nejaký ten pollitrík a ja mam potom chvíľku pocit, že som získal dobre body u niekoho tam hore. Jasne, že už o par sekúnd sú v háji, pretože ich požerie zástup zlých bodov, za všetky tie sprostosti čo som povyvádzal. pokračovanie článku
..kronikár vedeckej nadácie Za Šťastné Tváre Našich Žien - ZŠTNŽ...keby neovplýval citom pre ďaľeký hod granátom a prekvapivo rýchlym šplhom na tyči, nikdy by si v triede nenašiel kamarátov...[gramatický analfabet]..
martin.basilagmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
