reklama

Ako sa dostať na olympiádu?

Hneď po návrate z Aténskych hier som cítil, že sa so mnou deje niečo vážne. Bol to ten klasický moment, keď sa láme chleba, keď sa rozhoduje či ísť vľavo, či vpravo, proste keď je nevyhnutné, aby boli kocky plnou silou vrhnuté. Po dôkladne analýze svojho duševna som dospel k dramatickému záveru. Akútne potrebujem vlastnú olympijskú medailu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Chcem proste stáť nastupienku víťazov, chcem skákať premety po trávniku, chcem búchaťhokejkou o ľad (áno, som ochotný prijať aj medailu zo zimnej olympiády),chcem do vzduchu radosťou strieľať zvyšné náboje zo svojej biatlonovej zbrane a hlavne, čo chcem, je dmúť prsia hrdosťou pri pohľade nastúpajúcu vlajku. A budem pri tom plakať ako malé decko. Budem sa triasťdojatím, kŕčovito zvierať medailu v spotených vyšportovaných rukácha spievať si potichu slová hymny. Kvety za víťazstvo dám mame, krištáľovýpohár tatovi a medailu si nechám pre vlastné potešenie. Tak to cítim. Takto má byť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V ten moment som vedel, že toto je ten pravý čas nájsť si vhodný olympijský šport, rozvážnezvoliť tréningový plán a optimálne naplánovať pestrú stravu športovca.

Je načase zvolaťschôdzu priateľov, budúcich olympionikov.

 

Po krátkej úvahe sme sas reprezentantmi zhodli na tom, že nami vybraté a následne osvojenéšportové disciplíny musia spĺňať nasledovné kritériá:

Minimum chôdze a kĺzaniasa. Beh, či iné rýchle športy sú absolútne vylúčené. Nemáme najmenší záujem rozprávať do kamiers červeňou v tvári a nezrozumiteľne sipieť niečoo podvrtnutom členku.

Rozhodne by sme sa pritom nemali spotiť. Hrozilo by nám, že pri preberaní medailí by smeorganizátorom nepekne zapáchali a druhý krát by nás nepozvali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mali by to byť športyv našich zemepisných šírkach pomerne neznáme. To nám dodá nádych exotikya hlavne nám to uberie z nepríjemnej konkurencie, ktorá nám môže (očom však vážne pochybujeme) hádzať polená pod nohy na ceste za olympijskýmzlatom.

Po pár hodinách dumaniabolo rozhodnuté. Na letnú olympiádu je najvhodnejšia lukostreľba a v zimepookrejeme pri curlingu, pre ktorý sú príslovečné vtipné metly.

 

Začali sme ihneď s letnouprípravou. Kúpili sme luk, dali vyrobiť profiterč a pustili sa do náročnéhotrénovania. Po prvom lukostreleckom tréningusme zručne ošetrili všetkých zranených a urýchlene utekali kúpiť kosua dva páry hrabieľ. Nekresťansky drahé šípy prekvapivo nekončili v terči(zrejme kvôli výrobnej vade), ale v hustom trávnatom poraste, ktorý sme následnes úsmevom na perách skášali a hrabali. Táto kratochvíľa našich starýchotcov v nás doslova zoceľovala národnú hrdosť.  Občas sme sa prichytili, ako sa držíme zaplecia a svorne spievame trávnice.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Strieľali sme akoo dušu a keď sme stratili aj posledný šíp, nastal čas prehodnotiťnašu účasť na letnej olympiáde. Po dôkladnej porade sme dali dohromady peniazena ďalšiu sadu šípov a terč sme umiestnili do polovičnej vzdialenosti. Spoločnesme vyslali modlitbu k veľkému Winetuovi, patrónovi lukostrelcov, aby na nászoslal ostrý zrak a pevnú ruku. Patrón nás vyslyšal a po malej chvíľke trčalivšetky šípi ako jeden z obrovského terča. Dva dokonca zasiahli papierik sbodmi. 

Spustil sa vietor. Silný vietor. Terčpadá. Šípi sú rozlámané na padrť a v ich troskách dohasína aj náš seno letnej olympiáde. Smútok a žiaľ opantal naše lukostrelecké duše. Zachvátilanás beznádej, z ktorej nás dostala až krátka správa z médií, želukostrelci sú najväčší dopingový králi. Títo chlapíci vraj do seba sypú stereoidy,hemoroidy a iné nechutnosti ako na bežiacom páse, čo v nás, férovýcholympionikoch, vyvolalo vlnu nevôle a odporu. Pokračujeme teda v prípravena olympiádu zimnú, ktorú sme si nechali pre podobný prípad v zálohe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Curling vyzerá úplneprimitívne a preto právom cítime šancu na úspech. Po krátkom bádaní sme naSlovensku našli tucet tímov, dve ligya nula štadiónov. Trošku nás rozladilo zistenie, že nie sme národnýmipioniermi. Avšak po zhliadnutí neforemných tiel našich súperov sme pookrialia vychystali sa na prvý tréning do Budapešti, kde je najbližšia curlingováhala. Bolo nám jasné, že šmýkať sa po ľade a kde tu prebehnúť metlou jeúžasne jednoduché a ľahké. Pocit medaily na hrudi zosilnel.

 

Hneď, ako sme svornetreskli na chrbát a s jemným otrasom mozgu civeli na plafón štadiónu,medailové nálady ustúpili.

Metly, ktoré pôvodneslúžia na leštenie dráhy pred letiacim pätnásťkilovým kameňom, sme začališikovne používať ako francúzske barle. Svorne sme sa podopierali a kto malvoľnú ruku, ten držal palce odvážlivcovi, ktorý sa podujal hodiť kameň.Častokrát nám šťastena priala a nebolo treba nikoho ošetrovať. Odhodený kameň sa zásadne rútils dvojmetrovou odchýlkou a mali sme čo robiť aby sme mu vlastnýmimetlami zabránil v rozflákaní hry na vedľajšom ihrisku. To sa proste v curlingunerobí.

 

Heslo „Ťažko nacvičisku, ľahko na bojisku“ je jednoducho zavádzajúce a pre curling úplnenevhodné. Na bojisku bolo stokrát ťažšie ako na cvičisku. Postupne sme sazúčastnili niekoľkých turnajov, počas ktorých nám každý súper bez najmenšieho zaváhanienaložil čo to dalo a zvýšil tým naše olympijské depresie.

 

Jedine víťazstvo smezaknihovali proti Španielom, ktorí stáli na ľade druhý krát v živote. Sompresvedčený, že sme ich zdolali hlavne psychicky. Hádzali sme úplné haluze,ktoré vďaka vhodne zvolenej modlitbe (prekvapivo opäť k Winetuovi), skončilio kúsok lepšie ako haluze zo Španielska. Bod zlomu nastal, keď náš hráč voveľmi napätej atmosfére, po dlhej desaťminútovej tímovej diskusii, omylom zahodil(samozrejme v páde) španielsky kameň. Nikto z nášho tímu si cudziu farbunevšimol a zametal, čo mu sily stačili. Táto záľudná taktika Španielov dostaladoslova na kolená a tak nakoniec potupne podľahli naším metlám. Jediné čonás mrzelo, že sme im museli platiť drink. Tak to proste v curlingu frčí.Vyhráš, platíš. Dodnes máme veľmi nízke náklady.

 

Prešlo zopár mesiacova nášmu odhodlanému družstvu sa zadarilo postúpiť do prvej ligy,v ktorej nás zatiaľ každý vyklepal ako žito. Samozrejme, nehádžeme dospomínaného žita metlu a so vztýčenou hlavou zametáme ďalej. Jedine čo násmrzí, že sme si museli prebookovať letenky o štyri roky neskôr. Nevadí,aspoň boli takto v predstihu za výbornú cenu.

 

 

PS: Vzhľadom naskutočnosť, že príbeh a postavy sú pomerne pravdivé, chceme vás láskavopožiadať o držanie palcov, fanatické fandenie a povzbudivé poklepaniepo pleci v mestskej hromadnej doprave, či reštauračnom zariadení. Vďaka.

Martin Basila

Martin Basila

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  0x

..kronikár vedeckej nadácie Za Šťastné Tváre Našich Žien - ZŠTNŽ...keby neovplýval citom pre ďaľeký hod granátom a prekvapivo rýchlym šplhom na tyči, nikdy by si v triede nenašiel kamarátov...[gramatický analfabet].. Zoznam autorových rubrík:  ŽivotPríručkySvetomMomentkyVšeličoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu