reklama

Slovenské zdravotníctvo – správy z frontu

Sú zdravotnícke služby poskytované bandou apatických ignorantov? Je nemocničná strava totálna tyčka? Spí pacient v izbe pri otvorenom ohni, do ktorého z času na čas prihodí svoju barlu alebo susedovu drevenú nohu? Odpoveď na tieto pálčivé otázky nájdeme iba na mieste činu, a preto v mene spoločnosti pozbieram guráž a vrhnem sa na nebezpečný prieskum. Samozrejme v prestrojení za pacienta.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Po starostlivom zvážení sa ako osvedčená špionážna diagnóza javí pneumotorax (spľasnutie pľúc). Zabezpečiť si túto rokmi overenú hospitalizačnú metódu je veľmi jednoduché. Buď sa necháme kamarátovi z dediny perforovať vidlami, alebo si zoženieme genetické preddispózície na oslabené pľúcne tkanivo.
Vidly sa mi zdajú ako pomerne archaická metóda a preto siaham po voľbe druhej. Vyberám sa teda na blízke Košariská a po pár desiatkach metrov kolabujem nikým nepovšimnutý uprostred jazera. S pocitom zrážky s kombajnom dopsíčkujem na breh, kde sa potom ešte hodinu ledabolo vyvaľujem.

Samozrejme, že mi v tejto chvíli málokto uverí, že situácia je dostatočne vážna a preto sadnem na bicykel a s jedným funkčným pľúcom prefrčím 140 km z BA do TN. V Piešťanoch povinne kolabujem a hodinku váham medzi 112 a bicyklom. V Trenčíne ma okrem celohruďovej bolesti trápi aj o desať minút horší čas ako mal môj obojplúcny kamarát Kulo.
Už iba pol dňa v prašnom prostredí a šup šup späť do BA, kde sa takto dôkladne zdevastovaný môžem začať okolo tretej nad ránom príjemne dusiť. Na www.primar.sk zisťujem, že to čo má trápi nie sú zastavené vetry, ale jedna z troch diagnóz, ktorá mi môže zastaviť nielen vetry, ale aj iné živly a to konkrétne navždy.

Z posledných síl si teda balím veci a odriadim auto k dverám pohotovosti v Petržke. Pohotovo zaplatím 60 SKK a zobudím namrzenú sestričku a skoro namrzeného doktora (ktorým sa vôbec nečudujem). Vypočujem si prednášku o nezodpovednosti, vzhľadom na dvojdňové oneskorenie. O bicyklovačke tým pádom radšej ani nepípnem. Röntgen, polhodinka čakania, doktorove prekvapenie, telefonát, sanitka, moje prekvapenie, Ružinovská nemocnica.

Prvú polhodku si odsedím na prijímacom oddelení vedľa rozhádzanej postele, ktorá sa na mňa díva atraktívnymi žltými škvrnami. Zatiaľ to tu všetko vyzerá vo svetle blikajúcich neoniek dosť psycho. 
Prichádza pohodový pán doktor Nikš z hrudníkovej chirurgie, ktorý sa docela dobre baví na mojej bicyklovačke. O pár hodín ma už celá klinika na čele s prednostom volá „tencyklista“ a neveriacky nado mnou krútia hlavou.
Nadobudnuté sebavedomie zo mňa doslova vyfučí, keď mi o pár hodín urobia v hrudníku krátky rez a radikálnym pohybom prerazia pomedzi rebrá do hrudnej dutiny desať centimetrov dlhú a skoro centimeter hrubú drenáž, cez ktorú ma budú najbližších dvadsaťštyri hodín odsávať.

Ešte predtým sa však musím dostať na izbu. To trvá necelých päť hodín, ktoré prečkám na stoličke v jedálni. Každých desať minút príde zlatá sestrička, ktorá mi celá nešťastná oznamuje, že sa ešte neuvolnila izba, alebo že nemajú čisté plachty a idú nejaké požičať. Cítia sa naozaj trápne a ja s nimi.
Možno mohol zajačik ušiačik trošku premyslieť to rušenie lôžok.

Izby sú veľmi pekné. Čisto vymaľované, so sprchovým kútom a WC. Slniečko k nám svieti cez nové plastové okná a prístroje sa tiež tvária moderne. Personál je veľmi príjemný, nápomocný a usmievavý a to aj napriek tomu, že majú na päťdesiat pacientov len dve sestry. Shockus pozitivus.

Celkovo, keď sa trošku rozhliadnem po klinike, vidím, že moje ochorenie je úplný odvar oproti ostatným, ktorí tu bojujú spolu s doktormi a prístrojmi o holý život. Je dosť kruté vidieť ľudí, ktorí si zdevastovali pľúca cigaretami a teraz tvárou v tvár smrti by dali všetko na svete za to, aby im dal niekto riadne po papuli, keď si zapaľovali tú prvú.

Jedlo je na počudovanie pomerne v pohode. Hlavne, keď sa držím hesla spolubývajúceho uja Jana, ktorý zásadne papá to, čo mu dajú a neprekladá to bonusmi z domu, aby si nepokazil chuť.
Inak keď si predstavím, že borci v kuchyni varia pre tisíc a viac ľudí, tak to musí byť docela pecka.

Recept na rascovú polievku:
Pod domiešavačom rozpálime tristo horákov. Hadicou z hlavného hydrantu naplníme bubon a za stále miešania nasypeme sedemnásť kýbľov rasce a päť kýbľov soli. Kuchynským vysokozdvižným vozíkom dosypeme tri vrecia múky a dvestodvadsaťpäť vajec. Hlavným uzáverom plynu stíšime plameň na polovicu a polhodinku povaríme.

V trošku nešťastne nastavených návštevných hodinách (15:00-17:00) prijímam v našej rezidencii kamošov a kolegov. Je to bohový pocit, že niekomu na vás záleží. Niektorí psychopati prinesú nafúkané balóny ako náhradné pľúca, ale chodia aj normálni.

Po pár dňoch moja misia končí a nezostáva nič iné iba nakúpiť ženuškám kvetinky, doktorom vínečko a odfrčať do domáceho liečenia, kde ma opäť nikto nečaká a tak je mi tak trochu ľúto za nemocnicou. Musím priznať, že mi tam bolo docela fajnovo.
Keď to tak mám zhrnúť, v ružinovskej nemocnici dokázali vyklepať veľa príjemnej muziky za málo peňazí. Hlavne vďaka skvelému orchestru.

PS1: VEĽKÁ VĎAKA pánovi doktorovi Nikšovi, Martonovi a Benejovi a takisto všetkým skvelým sestričkám a sanitárkam za pomoc.

PS2: Dik Lacimu, Idke a Samovi, že darovali krv spolubyvajúcemu ujovi Janovi.

PS3: Dik kamoškám a kamošom za to, že sú.

PS4: Ktorý kretén posprejoval nemocničný výťah č.2?

Martin Basila

Martin Basila

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  0x

..kronikár vedeckej nadácie Za Šťastné Tváre Našich Žien - ZŠTNŽ...keby neovplýval citom pre ďaľeký hod granátom a prekvapivo rýchlym šplhom na tyči, nikdy by si v triede nenašiel kamarátov...[gramatický analfabet].. Zoznam autorových rubrík:  ŽivotPríručkySvetomMomentkyVšeličoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu